Pôvodne som chcela napísať článok o tom, aký je pre mňa nezmyselný predvianočný stres. O tom, prečo vôbec nie je dôležité sa naháňať, stresovať s nákupmi darčekov, upratovaním a pečením. O tom, ako som si vždy Vianoce užívala bez stresu.
Potom som si uvedomila, že to už nie je pravda! Stres spojený s predvianočným zhovom, upratovaním a pečením síce neprežívam, ale od kedy mám deti, mám problém naladiť sa na tú sviatočnú atmosféru pred Vianocami.
Čím to je?
Možno je to tým, že cítim pnutie v rodine, ktoré spôsobujú rozdielne názory na to, aké množstvo darčekov pre deti je vhodné. Alebo spoločenský tlak, aby som robila výzdobu, piekla koláče a celkovo sa dala do módu, že „Vianoce s deťmi sú tým najkrajším zážitkom!“
A s hrôzou som zistila, že to takto vôbec nevnímam. Od kedy som sa stala mamou, Vianoce si vôbec neužívam.
Prvé Vianoce som sa s rolou mamy iba zoznamovala, dcérka mala 3 mesiace. Riešila som iné veci… O rok na to som prežívala svoju obrovskú krízu. Ďalší rok som sa stala dvojnásobnou mamou a synček mal len 3 mesiace. Týmto udalostiam som pripisovala svoju neschopnosť sa naladiť na Vianoce.
Teraz som však s rolou mamy stotožnená. Tento rok bol pre mňa prelomový. Prešla som dlhú cestu transformácie, prijala samu seba a žijem v celistvosti. Preto ma nemilo prekvapilo, keď všetko naokolo zvianočnievalo, ku mne vianočná nálada stále neprenikala. Necítila som túžbu zdobiť, vypekať, ani radosť a nadšenie z blížiacich sa sviatkov. Skôr som cítila výčitky. Že sa necítim „tak, ako by som mala“. Výčitky, že sa neviem tešiť na Vianoce skrz moje deti. Veď je to sviatok pre ne, no nie?
Zľakla som sa.
Čo keď sa mi vracajú moje výkyvy, čo keď zase padnem na emocionálne a existenčné dno?!
Nedokázala som svoje pocity dlho pomenovať. Necítila som ani depresiu, ani frustráciu, ani som nebola vyslovene v móde Grincha. To, čo som cítila a stále cítim, je melanchólia.
Nemôžem hovoriť za druhé mamy. Viem, že nie som sama, ktorá sa v súvislosti s vianočnými sviatkami necíti tak, ako by sa mala. Neviem, prečo iné ženy cítia namiesto radosti a eufórie nepríjmené emócie: smútok, pocity nenaplnenia alebo márnosti. Možno sa im vynárajú spomienky na vlastné detstvo a Vianoce, ktoré neboli ideálne. Alebo je za tým niečo úplne iné…
Môžem hovoriť iba za seba. A moje detské spomienky na Vianoce sú krásne.
Prišla som na to, že zrejme tu pramení moja melanchólia. Zrejme ju spôsobuje nostalgia za vlastným detstvom. Za tým, aké to bolo fajn, byť bezstarostným dieťaťom, len tak sa tešiť na Vianoce a darčeky, nič neriešiť, celé dni jesť koláče a nemať žiadnu zodpovednosť ani povinnosti. Cítim smútok, že už nie som dieťa, ale dospelý človek. Prehupla som sa do role mamy. A už som ja tá, ktorá je zodpovedná za vytvorenie príjemnej atmosféry, balenie darčekov, zdobenie, varenie, pečenie a upratovanie.
Okrem toho, v súvislosti s Vianocami som sa ešte asi nezbavila tlaku okolia. Tlaku na to, ako by sme sa mali cítiť, a ako by sme mali Vianoce prežívať. Ešte stále mi tu vyskakujú očakávania. Vlastné aj okolia.
„Keďže mám deti, Vianoce budú odteraz krajšie, veselšie a budeme ich prežívať plnohodnotnejšie.“
Akoby doteraz neboli! A my sme boli len zombíci, ktorí sa nedokážu napojiť na vianočného ducha, bezhlavo nakupujú a upratujú, a potom pred Vianocami vyhoria. A až deti nám ukážu, aké je to čaro Vianoc úžasné… – dúfam, že ste si všimli tú iróniu 🙂
Vianoce sú iba raz za rok. A ja som teda mala iba málo príležitostí, ako sa s nimi vysporiadať. Ako si zvyknúť na to, že počas Vianoc som mama. Čo to pre mňa znamená? Ako svoju rolu mamy zakomponujem do týchto sviatkov? Aké Vianoce chcem vytvoriť pre svoje deti? Aké zvyklosti si zavedieme? To všetko je ešte v procese tvorenia, bádania a zisťovania.
A tak sa otváram tomuto procesu a prijímam svoju melanchóliu. Netlačím sa do niečoho, čo mi nie je prirodzené. Moje Vianoce nemusia byť ako z vyumelkovanej rodinnej pohľadnice. Ale to neznamená, že nebudú plné lásky.
Ako vnímaš Vianoce ty?
Si jedna zo šťastných žien a dokážeš si naplno vychutnať vianočnú atmosféru, priam cítiš lásku vo vzduchu a tešíš sa z každého momentu so svojii blízkymi?
Alebo sa necítiš tak, ako by si mala a chcela a je ti toho celého tak trochu smutno?
Napíš mi a podeľ sa o svoje vnímanie Vianoc! Obe varianty a mnohé iné sú úplne v poriadku 🙂
Necítiš vianočnú atmosféru, ako by si mala? Naskakujú ti temné myšlienky? Cítiš smútok, melanchóliu, frustárciu alebo akékoľvek iné „neželané“ pocity? Podeľ sa o ne!
Zapoj sa do prieskumu k mojej pripravovanej knihe „Odvrátená strana materstva“.
Chcela by som, aby sme sa my mamy nebáli hovoriť aj o tých „nepríjemných pocitoch“, ktoré prináša materstvo. Nielen na Vianoce ale kedykoľvek. Pretože je to v poriadku. Pretože sa tak v určitých momentoch cíti každá z nás. A pretože je dôležité o tom hovoriť.
Prečítaj si viac o knihe tu.
Nevieš si rady so svojimi nepríjemnými emóciami (nielen pred Vianocami)?
Máš pocit, že zlyhávaš alebo výčitky svedomia, že nie si dosť dobrá mama?
Strácaš sa v materstve a živote a chcela by si sa konečne nadýchnuť a dokázať si vychutnávať každodennú realitu?
Nebuď na to sama! Ponúkam ti možnosť osobných konzultácií – prevediem ťa procesom zmien, ktoré prináša materstvo a pomôžem ti byť spokojnou a autentickou mamou.
Napíš mi správu alebo vyplň kontaktný formulár, ktorý nájdeš dolu na tejto stránke.