Minulý týždeň sa vo mne nakopilo veľa hnevu a frustrácie. V piatok som sa cítila úplne mizerne. Prišiel lockdown, oznámili nám, že ďalší týždeň bude (ZASE) zatvorená škôlka, nahneval ma snáď každý kto mohol… Celý deň to vo mne vrelo a vrčala som na všetkých naokolo. 

Keď píšem tento článok, je pondelok a ja som sa zobudila s chuťou a elánom do ďalšieho týždňa. Cítim nadšenie a odhodlanie. Moje externé podmienky sa však nezmenili. Lockdown pretrváva, škôlka je zatvorená… Stále mám rovnaké dôvody na to byť nahnevaná a frustrovaná, ako som mala v piatok. Ale nie som. 

Ako je to možné? 

To, čo sa deje mimo nás, by nikdy nemalo ovplyvňovať to, ako sa cítime. Až príliš často však dovoľujeme vonkajším okolnostiam, aby ovplyvňovali naše vnútorné prežívanie a pocit šťastia. Materstvo takéto výzvy prináša na dennom poriadku. To, ako sa správajú moje deti, príliš často ovplyvňuje to, ako sa cítim ja sama. 

Všimla som si, že niekedy zvládam dcérkine scény s kľudom Angličana a inokedy ma vytočí do vývrtky aj najmenšia hlúposť. 

Tak ako to teda je? 

Nie si tvoje pocity.

Zvaľovať vinu za to ako sa cítim na to, čo sa deje vonku alebo ako sa správajú iní ľudia nie je to najlepšie riešenie. 

Pocity sú len… pocity.
Pocity nedefinujú to, aký som človek alebo aký život žijem.
Ja nie som moje pocity.
Pocity sú skvelý kompas – ukazujú nám, kde niečo nie je v poriadku, či boli prekročené naše hranice, alebo čo je pre nás správne a čo nie. 

Celý život som zvykla svoje pocity nevedome potláčať. V materstve sa však človek pred emóciami neschová. Každý deň sme konfrontované s emóciami našich detí, aj našimi vlastnými.

Od kedy som sa stala mamou, stala som sa veľmi emočnou. Akoby všetky moje potlačené emócie zrazu vybuchli! Pracovať s vlastnými emóciami je pre mňa nové a stále sa to učím. Emócie už nepotláčam, ale nie vždy im dám toľko priestoru, koľko potrebujú, a potom sa zvyknú nabaliť. A keď ich je priveľa, tak ma zaplavia. 

Nenaskoč na špirálu negatívnych emócií a myšlienok!

Najhoršie, čo môžeme urobiť, je naskočiť na špirálu negatívnych emócií. Keď príde negatívna myšlienka alebo pocit, je to len negatívna myšlienka alebo pocit. Nie je to naša realita. 
Keď si však toto nestihneme uvedomiť, začnú sa nabaľovať ďalšie pocity a ďalšie myšlienky, a takto som sa ponárame hlbšie a hlbšie do temnoty.

Nenaskočiť na túto špirálu vyžaduje tréning. 

Keď príde hnev, smútok, frustrácia… nechajme im priestor, uznajme ich, nezametajme pod koberec, pretože potlačené pocity sa skôr či neskôr vypýtajú von. Neprikladajme im však väčšiu váhu, než majú. Nedovoľme, aby určovali naše celkové šťastie. 

Chceme prežívať len to pekné, a všetko nepríjemné nemá priestor v našich životoch. Aj to nepríjemné však patrí k životu. Keď budeme nepríjemné emócie potláčať, vrátia sa k nám ako bumerang. 

Takže prečo niekedy tá istá situácia v nás vyvolá záchvat hnevu alebo smútku a inokedy ňou ladne preplávame, akoby sa nás vôbec nedotkla? 

Počula som, že my sami si môžeme vybrať, ako sa budeme cítiť. Môžeme si vedome vybrať naše emócie. Ja s tým však celkom nesúhlasím. To, či ma externá situácia privedie do vývrtky alebo vyvedie z rovnováhy, záleží podľa mňa na viacerých faktoroch:

  • ako veľmi som unavená
  • ako je naplnený môj pohár, zdroj mojej energie
  • ako veľmi som potláčala svoje emócie v dlhodobejšom horizonte
  • dopriala som si dosť času pre seba?
  • sú moje potreby naplnené?
  • je toho už na mňa príliš, je to už 30ta vec v poradí, ktorú musím riešiť?

Toto všetko má vplyv na to, ako veľmi nami externé udalosti zamávajú. Áno, za ideálnych podmienok by na nás nemali mať vplyv. Lebo šťastie vychádza z nášho vnútra. Realita materstva však neposkytuje ideálne podmienky, skôr naopak. 

Keď budeme nepríjemné emócie potláčať, vrátia sa k nám ako bumerang.

Takže, čo robiť v kritickej situácii? Keď už toho je na nás priveľa? Keď nás doslova zaplavia emócie? 

Tu je pár tipov, ako pracovať s veľmi silnou emóciou, s pocitom zahltenia, keď sme v situácii, keď strácame nad sebou kontrolu: 

  1. Na chvíľu sa zastav.
    Keď príde nepríjemný pocit, skús sa iba zastaviť, všimnúť si ho, pomenovať. Nenaskakuj na negatívnu špirálu, ale ani ho nepotláčaj. Dovoľ si ho precítiť, a potom ho pošli preč. Každý pocit raz odíde. A aj keď sa nám zdá, že toto je už navždy naša realita – nie je. Aj tento pocit odznie. Čím viac ho budeš živiť svojimi myšlienkami, tým bude dlhšie trvať. 
  2. Vytvor si podporné vety.
    Sú to také vety, ktoré ti pomôžu krízovú situáciu zvládnuť a máš ich rýchlo po ruke (alebo na mysli 🙂 ), napríklad:
    „Je to v poriadku.“
    „Tento pocit o chvíľu prejde.“
    Nájdi si svoju vetu, takú, na ktorú si budeš vedieť rýchlo spomenúť v krízovej situácii.
  3. Dýchaj.
    Keď sa sústredíme na svoj dych, odvedieme pozornosť preč od naliehavej emócie.
  4. Ak sa dá, odíď zo situácie.
    Robí to zázraky. Aplikuj bod 3 a vráť sa, keď sa trochu upokojíš. 
  5. Buď k sebe láskavá.
    Veľmi dôležité je nebičovať sa za to, že si sa nahnevala alebo že si nejakú situáciu nezvládla. My ženy vieme byť k sebe veľmi kritické. Naozaj nemá zmysel hovoriť si: „Mala si to zvládnuť lepšie. Si otrasná mama. Prečo si takto reagovala?!“ Sme len ľudia. Buď k sebe láskavá. Neznamená to rezignovať a nesnažiť sa nabudúce zvládnuť krízovú situáciu lepšie. Ale sebatrýznenie k ničomu nevedie. 
  6. Preskúmaj svoj pocit.
    Keď budeš mať neskôr chvíľku čas, zamysli sa, čo ti ten pocit priniesol. Možno si len príliš unavená alebo neboli rešpektované tvoje pravidlá a hranice, alebo máš pocit straty kontroly a slobody? Čo potrebuješ, aby si sa cítila dlhodobo viac v pohode? Dokázať sa pozrieť na krízovú situáciu a svoje pocity s nadhľadom, alebo ich dokonca brať ako cennú lekciu si vyžaduje prax. 

Nezabúdaj – vonkajšie okolnosti sú len spúšťačom, nie sú príčinou našich nepríjemných pocitov. Odpovede hľadaj v sebe, ale buď k sebe láskavá. 

Zažívaš v materstve silné návaly emócií?

Pocity frustrácie, neistoty, výbuchy hnevu a výčitky svedomia, že nie si dosť dobrá mama?

Podeľ sa so mnou o svoju skúsenosť! Zapoj sa do prieskumu k mojej pripravovanej knihe Odvrátená strana materstva. Sila ženského zdieľania je liečivá a aj tvoje skúsenosti môžu byť pre inú mamu veľmi cenné. Pretože vedieť, že v tom nie sme samé je oslobodzujúce.

Viac o knihe a prieskume si môžeš prečítať tu.


Valcujú ťa emócie v materstve a nevieš, ako ďalej? Chcela by si sa naučiť, ako sa sama so sebou zhovárať láskavejším tónom?

Máš pocit, že sa úplne strácaš v materstve aj v živote a chcela by si sa konečne nadýchnuť a dokázať si vychutnávať každodennú realitu?

Ponúkam ti tiež možnosť osobných konzultácií – prevediem ťa procesom zmien, ktoré prináša materstvo a pomôžem ti byť spokojnou a autentickou mamou.

Napíš mi správu alebo vyplň kontaktný formulár, ktorý nájdeš dolu na tejto stránke.

Categories: Všetky

0 Comments

Pridaj komentár

Avatar placeholder

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *