Túžime žiť naplno.
Pretože máme pocit, že nám život utečie pomedzi prsty.
Chceme všetko stihnúť, všetko zažiť. Len, aby sme nežili nadarmo, aby sme žili naozaj naplno.
Toto nie je poučovací email.
Toto je email: I feel you. Been there, done that.
Tiež som to tak mala, a občas ešte stále mám… Ten pocit, že chcem prežiť VŠETKO! Toľko perfektných akcií, chcem ich všetky stihnúť, lebo tam sa DEJE život. (A povedať nie je tak ťažké…)
Jarmoky, výlety, podujatia, kultúrne zážitky… to sú moje slabosti.
Ktoré sú tie tvoje?
Možno je to práca, ktorej nikdy nie je koniec. Kde zažívaš pocit hrdosti a uspokojenia. Služobné cesty, nadčasy, nadpráca. Si úspešná žena, a miluješ to!
Možno sú to párty, zábava, stretnutia s priateľmi.
Alebo rodinné oslavy, komunitné stretnutia, chceš tu byť pre všetkých a všetkým pomôcť.
Alebo je to všetko dokopy.
Lebo žijeme len raz, nie? A nechceme, aby nám niečo uniklo.
Možno si tým (ne)vedome zapĺňame nejaké diery, myslíme si, že toto je ono, toto mi prinesie šťastie a spokojnosť. (a do tejto pasce je skutočne ľahké padnúť)
Niekedy áno. Ale niekedy nie.
Nemyslím si, že by sme mali sedieť v jaskyni a meditovať a čakať na osvietenie. Otáčať sa chrbtom k zábave a svetskému životu. Vôbec nie!
Ale podľa mňa kľúčom k životu v plnosti (na rozdiel od života naplno), je si naozaj vychutnávať tie momenty.
Byť plne prítomná, keď sa TO už deje.
Plnými dúškami si vychutnávať život, presne tak ako sa deje.
Je jedno, či práve kráčam do práce alebo som s kamoškou na káve, s deťmi na zmrzline alebo som na mega parádnom festivale.
Som plne prítomná.
Every moment counts.
Každá chvíľa môže byť magická.
Ak žijem ozaj v plnosti.
Lenže čo sa často deje, je to, že nerozoznáme, kedy je dosť.
Kedy stačí. (Kedy už to prestáva byť príjemné a začína toho byť too much.)
Kedy namiesto potešení a impulzov zvonku, sa potrebujem stíšiť a „dať si pauzu“ (nech už to teba znamená čokoľvek – čo často nevieme, lebo si to nedokážeme/nevieme dopriať, preskúmať).
A potom môže prísť moment, kedy síce žijeme na plno. Navonok.
Ale vnútri sa cítime prázdne.
Kedy zrazu tie akcie, stretnutia a zábava sa stávajú rozptýlením. Únikom.
Aby sme necítili dieru v našom vnútri.
A tak namiesto toho, aby sme sa zastavili, a tú dieru, prázdno, alebo iné nepríjemné pocity preskúmali…. snažíme sa ich o to viac zahatať niečím ďalším.
Ďalšou prácou, povinnosťami (lebo aspoň niečo robím, a mám z toho ako-tak dobrý pocit), alebo ďalšími rozptýleniami a zábavou.
Ak si to dočítala až sem, tak je to znamenie – preskúmať (so súcitnou láskavosťou voči sebe), ako to máš…
Žiješ naplno alebo v plnosti?
Zastav sa počas dňa a vnímaj – som skutočne prítomná? Čo práve teraz cítim?
A keď narazíš na niečo desivé, s čím si nevieš rady, ozvi sa.
Sprevádzam ženy ako si ty, ktoré túžia znova žiť v plnosti a zažívať radosť a potešenie v každodennosti.