Prevziať zodpovednosť sama za seba môže byť desivé
Pomocou embodimentu učím ženy, aby boli viac prepojené samé so sebou. A chápem, že to môže byť do istej miery desivé. Pretože nehovorím: „zachránim ťa, vyriešim všetky tvoje problémy“. Ľudia často hľadajú zaručené (a ideálne aj rýchle) riešenia na svoje problémy. „Zjedz túto tabletku/poď na túto terapiu/stráv víkend na tomto retreate, a tvoje problémy budú zázračne fuč!“
Embodiment koučing nie je terapia. To znamená, že neliečime staré traumy. Avšak tento druh koučingu je iný než ostatné. Okrem toho, že ako kouč svoje klientky sprevádzam, zároveň ich učím, ako sa napojiť samé na seba, na svoju intuíciu a svoje vlastné vnútorné vedenie. Čo v preklade znamená: „naučím ťa, ako si lepšie rozumieť, naučím ťa, ako samu seba sprevádzať, ako si pomôcť v ťažkých chvíľach, ako sa o seba oprieť.“
A to môže niektoré ženy vydesiť. Kladieme na seba príliš veľké očakávania. A prevziať zodpovednosť samé za seba JE desivé. A je to aj náročné. Najmä pre perfekcionistky. Alebo perfekcionistky na ceste odperfekcionizácie. (Pekné slovo, že? To som práve vymyslela 😅 )
Nie je to cieľ, je to škála
Ale nie je to o tom, že sa to musím naučiť správne a odteraz budem sama sebe koučom, odteraz už budem všetko vedieť na stopercent, budem naladená na seba, vnútornú intuíciu, a nebudem absolútne nikdy potrebovať pomoc alebo radu.
Je to o tom, že sa budem môcť viac spoliehať sama na seba a vnútornú intuíciu, možno budem lepšie vedieť rozpoznať, že teraz potrebujem ešte pomoc, teraz potrebujem lekára, toto si potrebujem poriešiť cez terapiu/inú odbornú pomoc. Nie je to buď / alebo. Je to škála. A my sa na tej škále pohybujeme.
Samozrejme, že ani ja všetko neviem na sto percent. Ani ja nie som stopercentne embodied a dokonalá. Hovorím o tom často, ale chcela by som to zdôrazniť. Pretože niekto môže nadobudnúť dojem, že to hovorím „len tak“, lebo je in ukazovať, že nie sme dokonalé, v snahe priblížiť sa klientovi, a tak si vymyslím nejakú minimálnu nedokonalosť. Ale v mojom prípade to naozaj tak nie je. Naozaj nie som dokonalá (a nikto nie je). Aj ja som žena na ceste. A často sa odhaľujem v zraniteľnosti a autentickosti.
Malými krokmi k trvalej zmene
V koučingu neviem nikomu zaručiť výsledok, pretože všetko závisí od klienta. A preto sa môže javiť, že ako kouč „dávam ruky preč od výsledkov klienta„. Ale nie je úplne pravda, pretože embodiment koučing je založený na tom, že ženy učím spájať samé so sebou a svojím telom. Takže nie je to IBA koučing. Je to koučing, ktorý má potenciál trvalej zmeny. Ale do akej miery – tu už je zodpovednosť na samotnej klientke. Zodpovednosť nie ako ťaživé bremeno, ale ako možnosť, ktorej sa môžem otvoriť, ak chcem.
Ak mám byť úprimná, tak do svojho koučingu komponujem aj prvky mentoringu, ak je tomu klientka otvorená. Dávam tipy, techniky, ktoré si môže doma skúsiť, vediem klientky k mindfulness a k sebaprijatiu, dávam svojim klientkám podporu a oporu. Som taká cheerleaderka na ich ceste. Nech už tá cesta vedie kamkoľvek.
Mojím cieľom a snom je naučiť ženy, ako sa spájať sama so sebou, svojím telom, emóciami, všetko si krásne vedieť spracovať a napojiť sa na vnútorné vedenie a intuíciu.
A to sa môže zdať ako príliš veľké sústo. A možno aj spočiatku je. Preto je dôležité nechcieť od seba gigantické instantné zmeny. Stačí sa spočiatku uspokojiť s mini zmenami. Aj tie vedia byť nádherne transformačné. Napríklad už len to, keď žena zistí, aký je to pocit sa na chvíľku zastaviť a počúvať samu seba. Už to, že si zavriem oči a položím si ruky na svoje telo a dýcham, zastavím myšlienkové pochody… je obrovský posun. Už vtedy mi ženy hovoria: „Wow, to bolo krásne, cítim sa uvoľnená, taká pokojná“.
Opri sa sama o seba
Problémy vznikajú, keď opäť nabehneme na naše zaužívané mentálne procesy. Nedá sa tomu úplne vyhnúť, ale dá sa naučiť sa zastaviť a tieto procesy… zastaviť 😆. Problémy nezaniknú. Ale v pokoji a v napojení na svoje vnútro dokážeme nájsť lepšie riešenia, dokážeme lepšie počúvať samé seba.
A toto sa deje počas embodiment koučingu. Ženy počas koučingu dokážu prísť na krásne uvedomenia alebo získať nové uhly pohľadu. Alebo minimálne zistiť, že dá sa to aj inak. Dá sa vnímať a cítiť a prežívať inak. Nemusím žiť v neustálom zhone, pod atakom neutíchajúcich myšlienok. Môžem žiť vo väčšom (aj keď nie dokonalom) napojení sama na seba. Môžem sa krok po kroku učiť počúvať sama sebe, dopriať si to, čo práve potrebujema a byť sama sebe oporou v ťažkých chvíľach. Spočiatku sa to môže zdať desivé a príliš veľký tlak na vlastnú zodpovednosť. Ale časom zistíte, aké je to oslobodzujúce! A najmä – je to cesta.