Určite poznáš výrok: „You don’t need to fit into any box!“ Nemusíš patriť do žiadnej krabice. Ale to sa ľahko povie, že?
Čo keď niektoré krabice sú veľmi lákavé a my tam skrátka chceme patriť. Alebo nás učili, že toto je tvoja krabica, sem patríš. Tu je tvoja rodina, tvoj tribe. Pozri, tam sú iné krabice. Ale iba tá naša je tá správna.
A možnože máš celý život pocit, že si mimoň, a nejakú tú svoju krabičku neskutočne túžiš nájsť. Niekam patriť. Tak ako do toho zapadá „you don’t need to fit into any box“?
Môj názor na krabičky je celkom radikálny:
Môžeš niekam patriť, bez toho, aby si si do nejakej krabice celá vliezla a tam sa zatvorila do konca života.
Môžeš si nazrieť do ľubovoľnej krabičky a vybrať si z nej to, čo s tebou rezonuje.
Môžeš si do niektorej na chvíľu vliezť a potom, keď ucítiš, že ti je tesná, tak môžeš slobodne vyliezť von. Aj keď ti hovoria, že nie. Never im. Si slobodná bytosť.
A môžeš si vyskladať svoju vlastnú krabičku. Svetonázorov, presvedčení, životného štýlu. Tvojich hodnôt. Tomu, čo veríš, a čo ti dáva zmysel.
Nálepkovať krabice je veľmi obmedzujúce
Kedysi som mala pocit, že nezapadám do žiadnej krabice. Pripadala som si ako mimoň a túžila po mojom kmeni. Tak som sa snažila naskladať do krabičiek, do ktorých som vôbec ale vôbec nepatrila. Nasadila som si masky, ktoré mi časom začali byť pritesné. Cez bolesť a stratu samej seba som si uvedomila, že patrím v prvom rade sama sebe. A nechcem byť tam, kde ma neprijímajú takú, aká som.
Vždy som bola veľmi zvedavá, rada sa učila, skúmala. Som otvorený, prijímajúci človek. A tak som s ľahkosťou nasávala iné názory, kultúry, optiky. Ale moja najdôležitejšia hodnota vždy bola sloboda. A aj keď sa rada inšpirujem, z každej krabičky, ktorá sa mi dostane do rúk, si vyberiem to, čo mi vyhovuje. Aby som ostala v prvom rade verná sama sebe.
Poviem to na príklade. Veľmi so mnou rezonuje budhizmus. Z budhistickej krabičky som si toho vybrala celkom veľa. Do života, do praxe. Ale nie úplne všetko. A nemôžem o sebe povedať, že som budhistka. Vôbec nie! Nehlásim sa k žiadnemu náboženstvu.
Som žena. Som Slovenka. Som beloška. Ale toto na tej najhbšej úrovni nedefinuje to, kto som v hĺbke duše. Toto všetko sú nálepky, konštrukty, ktoré si vytvárame, aby sme sa rozdeľovali. A vo svojej podstate sú obmedzujúce. Pretože nie sme iba tieto nálepky.
Ja verím, že na hlbšej úrovni sme všetci jedno. Rovnocenné ľudské bytosti. A zároveň sme každý úplne jedinečný.
Preto je úplne nezmyselné sa snažiť naskladať do krabičky, ktorá nás nemôže poňať. Sme celistvé bytosti.
Vyskladaj si svoju vlastnú krabičku
Ak si práve vo svojom živote v štádiu určitej miery nespokojnosti alebo vnímaš, že potrebuješ niečo zmeniť… Cítiš sa niekde zviazaná, neslobodná, nie sama sebou… Možno je čas si spraviť decluttering vo svojom vnútri.
Pozrieť sa na to, či náhodou nie si v krabici, ktorá ti je pritesná.
Alebo v úplne zlej krabici!
Vyliezť z krabice sa ti teraz môže zdať veľmi náročné. Ale je to tak oslobodzujúce! Ver mi 🙂
Je v poriadku nazrieť do rôznych krabičiek, nechať sa inšpirovať a vybrať si pre seba to, čo ti rezonuje, čo ti dáva zmysel. Naozaj nemusíš prijať nejakú krabicu buď celú alebo vôbec. Nič nie je čiernobiele.
Ak už svoju vlastnú krabicu máš, je tiež v poriadku si nej občas niečo vyhádzať, ak máš pocit, že si ju presiahla, že toto už nie si ty. Už si sa posunula niekam inam. A to je veľmi prirodzené, či dokonca žiaduce.
Vždy môžeš svoju krabicu vymeniť
Niekedy sa stane, ze si vytvoríme takú krabičku, o ktorej si myslíme, že ju budú druhí ľudia (alebo konkrétny človek) milovať. Bude to nádherná výstavná, dokonalá krabička. A sme hrdé, že sme si ju vytvorili, bodaj by nie! Starostlivo sme si ju predsa vybudovali, ozdobili, investovali sme do nej veľa energie. Je to krabička, za ktorá nám dáva navonok pocit úspechu a že sme cenné a milované.
Tou krabičkou je často rola dokonalej partnerky, kamarátky, dcéry, mamy, kolegyne, študentky…
Ale raz môže prísť moment, kedy sa aj v tejto krabičke začneme cítiť akosi nepohodlne. Možno cítime vnútornu prázdnotu. Frustráciu. Hnev. Smútok. Pocit, že by som predsa mala byť šťastná, ale nie som… To všetko su indície, že žijem v krabičke, v ktorej nie som same sebou.
Vtedy je čas na zmenu.
Poupratuj si vo svojej krabici
Ak si uvedomíš, že si v takejto krabici, v prvom rade si odpusti. Nie je dôvod si to vyčítať. A potom sprav vedomé kroky k tomu, aby si z nej vyšla. Buď radikálne a hneď. Alebo ju začni pomaly preskladávať. To sa zrejme ľudom v tvojom okolí nebude páčit. Je to v poriadku, majú na to právo. Ale ty máš právo sa postaviť do svojej pravdy. Máš právo sa zmeniť. Máš právo začat žit svoj život podľa seba.
Ak ti to príde príliš komplikované a desivé, je to v poriadku. Začni malými krokmi. Napríklad tak, že si začneš vo svojej krabici pomaly upratovať.
Dám ti pár otázok na journaling, ktoré ti s tým môžu pomôcť:
- Čo mi už neslúži? Čo už si nechcem ďalej so sebou niesť?
- Ake názory, presvedčenia ma obmedzujú alebo mi neprospievajú?
- Čo by som chcela vo svojom živote inak?
- Čo nové sa túžim naučiť? Čo túžim zažiť?
- Čomu sa chcem otvoriť?
- Akú malú zmenu môžem spraviť hneď teraz?
Do tohto procesu odporúčam zapojíť aj svoje telo. Nie len myseľ.
Či už pri hľadaní odpovedí tak, že najskôr sa ponoríš do svojho vnútra.
Alebo po napísaní odpovedí si ich precítiš a ukotvíš v tele.
Ak nevieš ako na to, môžeš si vyskúšať embodiment coaching so mnou. Alebo ukážkovú vedenú meditáciu v pohybe, ktorú budem viezť najbližšie 5.4. online a zdarma 🙂