Mnohé z nás zažívajú pocity vyhorenia a frustrácie z materstva práve preto, že sme na všetko samé. Mali by sme byť SuperMamy, ktoré zvládajú starostlivosť o domácnosť a deti s prehľadom, ľahkosťou, a ešte si to na sto percent užívať. Ale kde sme my samé? Kde som ja a moje potreby, záujmy a relax?
Čo keby som ti povedala, že je úplne OK si materstvo neužívať na sto percent?
Že je v poriadku chcieť napĺňať aj iné svoje potreby a túžby, oddychovať a venovať sa záujmom?
Hovoríš si: „To je jasné, tak to mám aj ja!“
Ale dovolíš si požiadať o pomoc a delegovať niektoré činnosti?
A dokážeš dať varovať svoje deti niekomu inému?
Dokonca cudziemu?
Viem, že niektoré z nás majú problém si požiadať o pomoc. Aj ja to tak mám vo veľa veciach, ale nie čo sa týka varovania mojich detí. Nikdy som s tým nemala problém. Moja dcérka sa odmalička často varuje u starých rodičov. Budujú si spolu pekný vzťah, ja som spokojná, lebo si oddýchnem. A dcérka je tiež spokojná, lebo tam veľmi rada chodí.
Keď som bola na prvej materskej, nemala som síce problém dať dcérku povarovať, ale aj tak som sa snažila byť dokonalou mamou a nedokázala som prijať vlastnú autenticitu. Tá spočíva v tom, že nie len potrebujem veľa času pre seba, ale materstvo samé o sebe mi neprináša stopercentné naplnenie. Mala som vtedy pocit, že nič nerobím, že nie som produktívna. Nevnímala som moju vlastnú hodnotu ako mama. Nevedela som sa dočkať, kedy sa vrátim do práce a bude zase všetko „ako predtým“. Preto som sa po roku a pol vrátila späť do práce a muž išiel na materskú. Od dvoch rokov chodí dcérka do jaslí a od tohto septembra do škôlky.
Teraz som na druhej materskej, resp. rodičovskej. Pracujem z domu na polovičný úväzok, vzdelávam sa a rozbieham podnikanie, môj projekt. A možno sa na prvý pohľad zdá, že toho robím oveľa viac, ale nie som žiadna SuperŽena. V podnikaní sa hýbem slimačími krôčikmi. Ale viem, že je to tak v poriadku. A paradoxne si dovoľujem oveľa viac plynúť, byť viac prítomná s mojimi deťmi a oddychujem, keď cítim, že to potrebujem.
V istom momente som ale cítila, že potrebujem viac času iba na prácu, na to, aby som sa mohla sústrediť na môj projekt, aby som mala čas sa venovať môjmu poslaniu. Nie som typ ženy, ktorá dokáže pracovať po nociach. Tie mi zaberal aj tak syn, pretože sa ešte donedávna budil každú hodinu. Nepreháňam.
Rozhodla som sa preto, že si pre synčeka nájdem na pár hodín týždenne dievča na stráženie. Samozrejme som to dlho odkladala. Tiež sa tam objavila otázka: „Čo si pomyslia druhí ľudia?! Zase budem za krkavčiu matku!“ Nikdy som sa ale nerozhodovala podľa toho, čo si myslia druhí, a preto som do toho nakoniec išla. Zvažovala som aj jasličky, ale potom som ich zavrhla. Opatrovateľka mi prišla ako lepší nápad. A aj keď som mala najskôr obavy, naozaj to bolo skvelé riešenie. Ale je to riešenie pre mňa, v mojej situácii. Určite to nie je riešenie pre každú mamičku.
Musela som si tiež v sebe spracovať a úplne prijať to, že si materstvo neužívam na sto percent. Že neviem byť mama 24/7. Nie tak, aby som bola takou mamou, akou som chcela pre svoje deti byť. Potrebujem čas pre seba. A najmä, potrebujem mať pocit naplnenia mimo materstva. Toto naplnenie mi prináša momentálne moje poslanie, projekt, ktorý rozbieham. To je to, čo ma poháňa a dáva zmysel môjmu životu. A vďaka tomu som potom lepšou, spokojnejšou a šťastnejšou mamou. Nečakám, na nejaký bod v budúcnosti, kedy už konečne budem šťastná a spokojná, ako som čakala počas prvej materskej dovolenky…
Sú mamy, ktoré sa pre túto rolu narodili. Ja však medzi ne nepatrím. Priznávam si to. A to priznanie prináša úľavu. Sebaprijatie vedie k autenticite. Pretože človek sa potom netlačí do nejakých polôh, ktoré sú mu neprirodzené.
Neexistuje univerzálne riešenie. Či sa rozhodneš dať dieťa po roku do jasličiek, občas si zavolať au-pairku alebo byť doma s deťmi 9 rokov… je to len a len na tebe. Pretože ty sama najlepšie vieš, ako chceš žiť.
Neriaď sa tým, čo chce okolie.
Pretože po prvé, nikdy nevyhovieš.
A po druhé, a to je to najhlavnejšie, nikto nežije tvoj život.
Stretla som sa s toľkými protichodnými názormi… Počula som, ako ľudia ohovárajú mamičky, ktoré sú doma s deťmi 3 a viac rokov. Tie predsudky a odsudzovanie! Že nič nerobia, že ohlúpnu a podobné bludy… A keď som sa vracala do práce, keď mala dcérka roka a pol, tak to u mnohých ľudí vyvolávalo stavy šoku: „Prečo tak skoro?!“ Dávali mi pocit, že som krkavčia matka… Ja som však vedela, že moja dcérka je na jasličky pripravená a bude sa jej tam páčiť. A tak aj bolo.
Skrátka, je jedno čo si myslia druhí ľudia. Každá z nás funguje inak. Každá sme jedinečná.
Cesta, ktorou idem ja, nie je pre každú mamu. Ale verím, že sú aj ďalšie mamy, ktoré to majú rovnako ako aj ja. A pre ne je tento článok a povzbudenie:
Nemusíš si materstvo vychutnávať na sto percent. Nie si zlá mama, ak ťa to nenapĺňa.
Ak máš tú možnosť, deleguj a outsoursuj 🙂 Hľadaj také riešenia, ktoré budú vyhovovať tebe a tvojej rodine. Vytvor si toľko času pre seba, pre tvoju prácu, koníčky, oddych, koľko potrebuješ a koľko sa ti podarí. O to viac si potom čas s deťmi vychutnáš.
P.S. Aj tak som presvedčená, že každá mama, aj tá, pre ktorú je materstvo jediným životným poslaním, potrebuje občas vypnúť, dobiť baterky, skrátka občas nebyť mamou. Nemusíš si hneď hľadať opatrovateľku, využi tie možnosti, ktoré máš. Manžel, babka, kamarátka… Deťom takáto zmena určite prospeje 🙂
Chcela by si sa dozvedieť viac o tom, čo sa deje so ženou, keď sa stane mamou
a ako sa v týchto zmenách zorientovať?
Prečítaj si ebook Matrescencia – tvoja cesta premeny v mamu.
Ebook si môžeš ZDARMA stiahnuť na tejto stránke.
Máš výčitky svedomia, že si materstvo neužívaš na sto percent?
Snažíš sa neustále funovať v režime SuperMamy a už nevládzeš?
Máš pocit, že sa úplne strácaš v materstve aj v živote a chcela by si sa konečne nadýchnuť a dokázať si vychutnávať každodennú realitu?
Dohodni si so mnou osobné konzultácie – prevediem ťa procesom zmien, ktoré prináša materstvo a pomôžem ti byť spokojnou a autentickou mamou.
Napíš mi správu alebo vyplň kontaktný formulár, ktorý nájdeš dolu na tejto stránke.