Dnes je medzinárodný deň žien. Priznám sa, že som tento sviatok nikdy neoslavovala. Premýšľam, prečo to tak je? Nevážim si to, že som žena? Alebo mi len nezáleží na tom, či moje ženstvo bude uctené a ocenené zvonku? Prečo by som si svoje ženstvo nemohla uctiť sama? A potrebujem na to špeciálny deň?
Sviatok MDŽ som vždy celkom ignorovala. Možno preto, že u nás má nálepku „komunistický“. Tento sviatok sa však slávi v celom svete… Možno ide skôr o to, že celkovo nemám rada sviatky. Moja životná filozofia je žiť naplno a užívať si prítomný okamih. Každý deň. Nečakať na sviatok, aby som si niečo dopriala alebo sa za niečo odmenila.
Okrem toho mám pocit, akoby ženy na tento sviatok čakali a sledovali, či ich ich muž obdaruje kvetom alebo čokoládou, alebo niečím iným. A keď nie, majú zámienku sa naňho nahnevať. Opravte ma, dúfam, že sa mýlim 🙂 Keďže som sa vždy považovala za samostatnú a emancipovanú ženu, „čakaním na dary od mužov“ som opovrhovala.
Dnes sa však zamýšľam… Čo keď je tento sviatok o niečom úplne inom? Čo keď nie je o tom, či mi môj muž dá ružu alebo nie? Čo keď je o tom, aby som si zvedomila, čo pre mňa znamená byť ženou? A ako môžem oceniť sama seba, ako môžem osláviť to, že som žena?
Osláv svoje ženstvo
Moja cesta transformácie spojenej s materstvom ma doviedla aj na cestu hľadania vlastného ženstva. Nikdy predtým som si vlastne necenila to, že som žena. Žila som v mužskom svete, podľa mužských pravidiel, pestovala mužské kvality, ako akčnosť, racionalita, aktivita, neustály progres, zaneprázdnenosť, a zároveň vnútornú stabilitu ako opak k emocionalite… Hrdila som sa tým, že nie som ako iné ženy. Že nie som emočná. Že som rozhodná, organizovaná a cieľavedomá. Že nie som povrchná (akoby všetky ženy boli povrchné!).
Nechápte ma zle, tieto vlastnosti nie sú niečo nevhodné alebo zlé! Potrebujeme ich v sebe pestovať, ak chceme niečo v živote dosiahnuť. A ak sú nám prirodzené, nemusíme ich zatracovať.
K čomu ale nie sme vedené, je uctenie si ženských kvalít, ktoré k sebe máme. A nie sme vedené ani k ucteniu si materstva, ktorému neprikladáme veľkú hodnotu. Toto je moja obrovská téma a mohla by som o nej písať veľa.
Dnes sa však nebudem rozpisovať. Chcem vás len povzbudiť, aby ste sa zamysleli nad tým, čo pre vás znamená byť ženou. Aké ženské kvality si na sebe ceníte? Oceňte sa za to. Nie, nemusíte si nič kupovať (ale môžete). Stačí, keď si nad tým zameditovať, zapísať si pár riadkov do denníka alebo len venovať pár myšlienok pred spaním.
Moje ženské kvality bolo ťažké pre mňa prijať. Niektoré sa aktivovali až po tom, ako som sa stala mamou. Niektoré som dlho odmietala alebo ignorovala. Mojou výzvou bolo okrem prijatia materstva aj prijať vlastnú ženskosť.
Dnes si na sebe cením svoju emocionalitu, pretože mi umožňuje prežívať život v plnosti.
Cením si svoje napojenie na intuíciu, s ktorou sa stále iba učím pracovať.
Cením si svoju kreativitu.
Cením si, že viem počúvať druhých a venovať im svoj súcit, empatiu a porozumenie.
Cením si svoj cyklus.
Cením si svoju ženskú silu, trpezlivosť a schopnosť spomaliť a žiť v prítomnom okamihu.
Cením si svoju schopnosť milovať.
Cením si to, že som žena, pretože mám schopnosť dať život.
Čo pre teba znamená byť ženou? Ktoré ženské kvality na sebe oceňuješ? Ako si môžeš uctiť alebo osláviť to, že si žena?