Hovorí sa, že naše deti sú naším zrkadlom. Vždy som si myslela, že to znamená, že sú ako my. Teraz viem, že skôr odrážajú to v nás, čo si samé nepripúšťame, čo si nedovoľujeme: Prežívať, zažívať, cítiť, byť.
Deti nám totižto zrkadlia naše tiene.
Skryté očakávania
Už veľakrát som počula myšlienku, že deti nám vynášajú na povrch naše tiene. Že sa nám narodia presne také deti, ktoré budú mať tie vlastnosti, ktoré si my nedovoľujeme mať, ktoré sme v istom momente života v sebe potlačili. Možno vplyvom výchovy, okolností. Alebo sme jednoducho vyhodnotili, že takéto byť nechceme. Možno sme si mysleli, že okolie nás bude lepšie prijímať, keď budeme nejaké, a niektoré vlastnosti by sme mať nemali. Alebo sme mali potrebu sa vymedziť a definovať nejakým spôsobom.
To, čo sme potlačili však nezmizlo. Len sa to uložilo do podvedomia. A s príchodom detí sa začne zázračne vynárať na povrch.
Keď som bola tehotná s Diankou, hovorila som si, že nemám žiadne predstavy, očakávania od toho, aká by mala byť. Vnímala som, že mnoho ľudí chce mať doma dobré, poslušné dievčatko, takú bábiku. Hovorila som si, že po tom ja teda netúžim, pokojne to môže byť malá bojovníčka, rebelka, vedkyňa, športovkyňa alebo čokoľvek iné.
Zrejme to tak ale celkom nebolo. Spätne si uvedomujem, že som napokon aj ja mala nejaké skryté očakávania.
Pamätám si jeden moment, keď som bola vo vyššom štádiu tehotenstva, sedeli sme s mužom na terase a obedovali, a vedľa nás pribehlo k rodičom dievčatko, ktoré začalo strašne pišťať a zavíjať, že ho niekto nechcel pustiť na hojdačku. Predviedlo výstup hodný Oscara. Vtedy sme sa s mužom na seba pozreli a povedali si, že dúfame, že Dianka takáto princeznička nebude.
Skryté očakávania ako vyšité.
Materstvo ako cesta osobného rozvoja
Keď som sa rozhodla stať mamou, vnímala som, že materstvo bude moja cesta osobného rozvoja. Mala som predstavu, že moje dieťa bude napojené na vyššiu múdrosť, bude mi hovoriť nejaké úžasné perly, nad ktorými sa potom budem môcť zamýšľať, že bude v tomto mojím veľkým učiteľom.
Priznám sa, že som v istom momente cítila veľké sklamanie. Videla som iné deti, ktoré takéto múdra svojim deťom podsúvali. Mamičky, ktoré hovorili, aké sú ich deti veľkými učiteľmi, a demonštrovali to uvedomelými citátmi ich detí. A tak som pozorovala, kedy sa takého niečoho dočkám od Dianky.
Dianka však s múdrami neprichádzala. Zato sa pomaličky začala javiť ako malá, krehká princezná. A vo mne postupne narastala nespokojnosť. Mnohé z jej vlastností ma totižto iritovali alebo sa diametrálne líšili od tých mojich. A z toho potom pramenil môj smútok, že si nebudeme rozumieť.
Deti nám zrkadlia naše tiene
Musím sa priznať, že som kedysi istým spôsobom odsudzovala druhé ženy a nestotožňovala som sa s rodovými stereotypmi. Pýšila som sa tým, že som iná. Že som rozumná a racionálna. Že nemám silné prejavy emócií, teda, že som vyrovnaná. Že nie som povrchná, lebo som sa nikdy nezaujímala o módu, trendy, nikdy som neochkala nad nejakým spevákom alebo hercom, nechichotala som sa nad „hlúposťami“. Bola som silná, samostatná, žena bojovníčka. Na stene v detskej izbe som mala zavesený jediný plagát, na ktorom bola Xena 🙂
Teraz si uvedomujem, že som niektoré svoje vlastnosti vytesnila. Svoju ženskosť. Jemnosť. Dievčenskú hravosť. Emocionalitu. Úplne som ich odmietla, a tak prešli do tieňa. A narodilo sa mi dieťa, ktoré má všetky moje vytesnené vlastnosti a krásne mi ich ukazuje.
Uvedomila som si, že tak, ako som dlho odmietala prijať niektoré jej vlastnosti, odmietala som prijať niektoré svoje. Aj v súvislosti s tým, aká som alebo nie som mama. Odmietala som svoje tiene, svoje neželané emócie a pocity, svoje nepríjemné myšlienky. Pochopila som však, že tak, ako sa učím prijímať samu seba vo svojej celistvosti, musím sa naučiť prijímať aj Dianku. V jej celistvosti a jedinečnosti.
Ostatne, čo je na tom zlé, že je princezná? Vôbec nič! Z princeznej predsa raz bude kráľovná 🙂
Deti môžu byť našimi učiteľmi
Dianka je predsa len mojím učiteľom. Len iným spôsobom, ako som si predstavovala.
Učí ma, že je v poriadku prejaviť svoje emócie.
Učí ma, že si môžem dovoliť požiadať o pomoc. Že si môžem dopriať, aby sa o mňa niekto postaral, že nemusím všetko zvládať sama.
Učí ma prijať svoju ženskú stránku. Že môžem byť aj jemná, nežná a krehká. Že tieto vlastnosti nie sú prejavom slabosti.
Učí ma, že je príjemné byť ženou, ktorá sa o seba stará a dbá o svoju krásu.
Učí ma, že si môžem dovoliť byť vidieť, že sa môžem „ukázať“. A to je vlastne niečo, čo by som sa chcela a potrebovala naučiť. Pretože som celý život žila v móde šedej myšky, dobrej a poslušnej dcéry, žiačky, kolegyne… Upozaďovala som samu seba.
Ukazuje mi, že môžem vystúpiť zo svojho vlastného tieňa a žiariť v plnej sile a kráse. Lebo môžem. Lebo každá z nás môže. Je to ženská prirodzenosť.
Keď prijmem svoje tienisté stránky, neznamená to, že sa úplne zmením. Ale len znovuobjavím niektoré aspekty mňa samej, ktoré dlho ležali zabudnuté niekde na dne môjho podvedomia.
Je to ďalší krok na ceste sebapoznania, sebaprijatia a autenticity. Ďalší krok na ceste osobného rastu.
Ktoré vaše tienistné stránky ste potlačili a teraz vám ich zrkadlí vaše dieťa?
Tienistou stránkou môže byť ktorákoľvek ľudská vlastnosť! Tienistá neznamená zlá alebo negatívna. Naozaj to môže byť čokoľvek. A je to veľmi individuálne.
Nie som študovaná psychologička, ani odborník na tiene. Všetko, čo viem, som získala z rôznych kurzov a literatúry. Ak vás táto téma zaujíma, odporúčam napríklad tieto knižky:
Laura Gutman – Mateřství a setkání ženy s vlastním stínem
Stefanie Stahl – Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť svoj domov
Clarissa Pinkola Estés – Ženy, ktoré behali s vlkmi
Poznáte nejaké iné knižky? Rada sa inšpirujem. Napíšte mi alebo zdieľajte svoje tipy v mojej skupine Premeny Mamy, kam vás srdečne pozývam.
Chceš sa aj ty vydať na cestu sebaprijatia a sebapoznania?
Potrebovala by si pomoc a podporu na tejto ceste?
Som tu pre teba!
Sprevádzam ženy na ich ceste premeny v mamu. Prevediem ťa zmenami, ktoré prináša materstvo a pomôžem ti stať sa spokojnou a autentickou mamou.
Napíš mi správu alebo si pozri, aké služby mám aktuálne v ponuke.